Stres patrí k životu človeka a častokrát má na telo pozitívny účinok. Ak sa však stresujeme príliš často, môže nám stres privodiť nepríjemné ochorenia. Aké sú následky dlhodobého stresu a aké antistresové pravidlá by sme si mali osvojiť, aby sme viedli zdravý a plnohodnotný život?
Čo je to stres?
Krátka definícia stresu nie je vôbec jednoduchá, keďže sa vyznačuje nespočetnými chemickými a fyziologickými procesmi v orgánoch ľudského tela. Keď sa telo dostane do stresu spustia sa v ňom dynamické procesy, ktoré dostávajú nervový systém do pohotovosti.
Naše telo začne vyplavovať katecholamíny adrenalín a noradrenalín, spolu so známym stresovým hormónom kortizolom. Pracovať začína nielen mozog, ale tiež nadobličky a zabrať pri strese dostávajú aj naše nervy. Ak sa dostaneme do vnútorného stresu telo začne mobilizovať energetické zdroje glukózu či mastné kyseliny.
Aktivovaná nervová sústava dáva telu známy povel „útek” alebo “útok” a žiada tým, aby sa vydávaná energia spotrebovala. V súčasnosti však prežívame stres bez pohybu a nechávame ho “zavretý” v tele. Stáva sa tak napríklad pri stresovaní v obchode, pri šéfovi či šoférovaní.
Druhy stresu
Lekárka Hana Pápežová rozdeľuje stres v publikácii Stres, Emócie a poruchy príjmu potravy na niekoľko druhov:
- Podľa dĺžky trvania : Akútny a chronický
- Podľa významu: Distres a eustres
- Podľa obdobia kedy zasahuje: Aktuálny a vývojoví
- Podľa intenzity: Stres a trauma
Kým aktuálny stres sa odohráva vo svojej bežnej krivke v tvare vlny, v krátkom čase naberá na sile a po dosiahnutí vrcholu opäť klesá, dlhodobý stres sa v našom tele udržuje stále v aktívnej sile a oberá nás o naše zdravie.
Menej známy je distres a eustres. “Eustres je stresová reakcia, ktorú jedinec aktívne vyhľadáva, nepociťuje ju ako negatívnu reakciu. Jedná sa napríklad o zoskok z padáku, fyzické cvičenie. Distres je vnímaný ako nepríjemný a jedinec sa mu snaží naopak vyhýbať,” vysvetlila Pápežová v publikácii Stres, emócie a poruchy príjmu potravy .
Aktuálny stres sa týka situácií, ktorú práve prežívame a nečakane nás zasiahne. Vývojoví stres sa dá svojim spôsobom predvídať a jedná sa o situácie, ktoré sa postupne menia a prichádzajú dlhší čas.
Keď stres prerastá do paniky a veľkého strachu hovoríme už o traume, ktorá patrí do rúk lekárom. Pri traume pacient nedokáže fungovať v bežnom živote bez pomoci profesionálov.
Čoraz častejšie sa hovorí o oxidačnom strese, pri ktorom sa stráca rovnováha medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi v tele. Príznakmi oxidačného stresu sú väčšinou rôzne zdravotné komplikácie či oslabený imunitný systém.
Príčiny stresu
Čo spôsobuje stres? “Okrem zmien vo vonkajšom prostredí môžu stresovú reakciu vyvolať primárne aj zmeny vo vnútornom prostredí organizmu,” vysvetlil Boris Mravec v publikácii Stres a Adaptácia. Spojenia ako krčná chrbtica a stres,či astma a stres sú teda úplne bežné, keďže častokrát privádzajú človeka do stresových situácií.
Pri stresoroch, ktoré navodzujú stres treba myslieť na to, že na každého človeka vplývajú inak. “Neuroendokrinná odpoveď na stresové podnety závisí od charakteru a intenzity podnetu, je ovplyvňovaná genetickou výbavou, osobnostnými črtami, prostredím, pohlavím, vekom, a inými faktormi,” vysvetlili lekári v publikácii o liečbe stresu.
K najčastejším stresorom patria životné udalosti ako smrť blízkej osoby, rozvod, svadba, zmena zdravotného stavu, odchod do dôchodku, strata zamestnania či narodenie dieťaťa. Veľký stres nám vie privodiť tiež hypotéka, manželské spory, štúdium, odchod dieťaťa z domu či zmena bydliska spolu so zmenou stravovacích návykov.
Veľmi rozšírený býva tiež stres na pracovisku, stres z autoškoly, ale tiež stres z menštruácii či meškajúcej menštruácii. Mnohí dokážu prežíva stres aj pri príjemných udalostiach ako sú Vianoce, dovolenka či tehotenstvo. Stres z tehotenstva býva bežný, no mali by sme si na neho dávať pozor, pretože môže vplývať na plod, ktorý sa v maternici vyvíja.
Stres však nespúšťajú len životné situácia, ale tiež rôzne fyzikálne, chemické, biologické či psychologické stresory. Negatívne tak na nás môže pôsobiť veľký hluk, vysoké či nízke teplo, hlad, smäd, spánok či ochorenie.
Stres príznaky
Fyziologické prejavy stresu sú charakteristické pre väčšinu ľudí. Keď naše telo prechádza stresom mávame zvýšené tepové frekvencie, zrýchlený dych, potíme sa, pociťujeme búšenie srdca a môže sa nám točiť hlava. Človek zažíva akúsi nevoľnosť zo stresu, ktorá ho často paralyzuje.
Veľmi časté spojenie je tiež stres a žalúdok. Niekto môže mať pocit na zvracanie, nechuť do jedla, ktorá môže prejsť do chudnutia, ktoré sa často spája práve zo stresom.
Častým prejavom stresu býva tiež trasenie tela alebo takzvaná zimnica zo stresu. Súvisí to s napínaním svalov, ktoré sa viac prekrvujú a žiadajú si už spomínaný pohyb.
Stresový hormón kortizol tiež rozbieha metabolické procesy v tele, rozkladá bielkoviny vo svaloch a spomaľuje činnosť pečene, aby mohlo telo vydávať energiu na stresovú situáciu.
U každého človeka sa stres prejavuje inak. Úplne bežná je krv z nosa pri strese alebo bolesť sánky. Mnohí pociťujú zúženie hrdla či napätie v krížoch.
Choroby zo stresu
Dlhodobá nervozita a stres nie sú pre telo žiadané. “Nekontrolovateľný a opakovaný stres pôsobí na organizmus škodlivo a môže ho vážne poškodiť,” vysvetľujú lekári v publikácii o liečbe stresu .
“K najhorším dôsledkom chronického stresu patrí úbytok neurónov. Mozgové bunky odumierajú oveľa rýchlejšie a naopak u eustresu dochádza k ich stimulácii,” vysvetľujú lekári v publikácii o liečbe stresu.
Ak sa naše telo často nachádza pod stresom, môžeme si tým privodiť množstvo ochorení. “Chronická aktivácia stresovej reakcie je významným faktorom, ktorý sa dáva do spojitosti najčastejšie s chorobami kardiovaskulárneho, gastrointestinálneho, imunitného a nervového systému (napr. hypertenzia, depresia, chronický alkoholizmus a iné látkové závislosti, poruchy príjmu potravy, nehody a samovraždy,” vysvetlil Boris Mravec v publikácii Stres a Adaptácia.
Stres môže privodiť tiež onkologické ochorenia, infarkt, depresie či iné psychické ochorenia, vredy, zápalové ochorenia žalúdka, hypertenziu, rôzne infekčné ochorenia, reprodukčné problémy, ale tiež infarkt či syndróm dráždivého čreva.
Ako sa zbaviť stresu?
Najčastejšie otázky ľudí v strese sú určite ako zvládnuť stres, alebo čo pomáha na stres a nervozitu. Stres ako civilizačné ochorenie tak mnohých motivuje zaoberať sa spôsobmi ako prekonať stres, ktorý nám môže privodiť spomenuté ochorenia.
“Pozitívne zvládanie stresových situácií dokáže minimalizovať alebo úplne odvrátiť škodlivé vplyvy. Negatívne zvládanie stresových situácií môže naopak prispieť k rozvoju depresie, úzkostných porúch či iných ochorení,” lekári v publikácii o liečbe stresu.
Pravidlá pre lepšie zvládanie stresu
Ak chceme budovať dobré psychické zdravie a odbúrať stres, mali by sme sa naučiť zvládať stresové situácie. Niektorí odborníci hovoria o takzvanej stres psychológii, ktorá motivuje ľudí zaoberať sa psychickým zdravím a pomáha im s otázkami ako sa zbaviť dlhodobého stresu.
Lekári a odborníci odporúčajú viacero rád ako eliminovať stres a ako zvládať vnútorný stres, ktorý môže naše telo trápiť aj dlhé roky. Vytvorte si vlastný stres manažment z vybraných pravidiel, ktoré “sadnú” vášmu telu a životnému štýlu:
- Udržiavajte adekvátne sociálne vzťahy, neizolujte sa od spoločnosti ľudí a priateľov.
- Pestujte si o sebe pozitívny sebaobraz
- Prijímajte pozitívne aj emócie ako smútok či hnev, ktoré sú pre naše fungovanie veľmi potrebné a pomáhajú nám vyplavovať napätie z tela.
- Nastavte mysel na fakt, že všetko sa neustále mení a nič nie je zakonzervované. Ľahšie sa budete potom vyrovnávať zo zmenami.
- Ak sa u vás začínajú objavovať problémy s dýchaním pri strese, skúste sa krátko a silno nadýchnuť do žalúdku a dlhšie pomaly vydychovať. Opakujte to viackrát po sebe. Imaginárnym dýchaním do svalov, môžete tiež uvoľniť napätie v tele.
- Ďalším zo spôsobov ako na stres je dostatočný spánok a oddych, ktorý by ste nemali podceňovať.
- Okrem pravidelného cvičenia nezabúdajte na svoju šiju, ktorú môžete okrem preťahovania aj denne premasírovať.
- Počas práci si robte krátke prestávky počas ktorých regenerujete svoje sily.
- Jedzte zdravú stravu, po ktorej sa budete cítiť plný energie a nebudete unavení ako po veľkých a ťažkých porciách.
- Obmedzte pitie alkoholu či fajčenie.
- Ak cítite, že vás nejaký problém ťaží vyrozpravajte ho svojim blízkym a spoločne skúste nájsť riešeni.
- Začlente viac humoru do svojho života. Či už to bude komedialnym filmom, kolektívnym športom či príjemným rozhovorom.
- Nechajte si čas pre seba, nezahlcujte sa prácou bez oddychu.
- Skúste sa naučiť nejaký druh meditácie či už prostredníctvom jógy, relaxačnej hudby, horúceho kúpeľu alebo modlitby.
- Vyskúšajte sa zmieriť s tým, že nič na svete nie je dokonalé a každý máme svoje chyby, za ktoré nás nemá nikto právo kritizovať.
- Upriamte pozornosť na svoje financie, ktoré by ste nemali po výplate bezhlavo míňať a na konci mesiaca sa zbytočne dostávať do stresových situácií.
Lieky na psychiku
V prípade, že nedokáže udržať stres na uzde svojou voľou, môžete sa obrátiť na lekárnika či lekára, ktorý vám odporučí lieky proti stresu. V lekárni nájdete tabletky na nervy a stres, ktoré sú bez predpisu. Jedná sa najmä o rôzne bylinné výťažky či vitamíny s magnéziom na stres.
Bez predpisu nájdete tiež homeopatiká, ktoré patria k veľmi vyhľadávaným liekom proti stresu. Na výber máte tiež rôzne kvapky, ktoré sú väčšinou zložené z ľubovníka bodkovaného a hlohu obyčajného.
Mnohé lieky na stres obsahujú tiež liečivo guajfenezín, ktorý pomáha odstraňovať strach, napätie a pocity úzkosti. Pri tabletkách na stres rátajte s tým, že obsahujú rôzne tlmiace látky, pri ktorých môžeme byť malátny a ospalý.
Ak stres prerastie do traumy, lekár vám môže predpísať aj silnejšie lieky alebo antidepresíva, avšak väčšinou je potrebné navštíviť aj špecialistu z odboru psychiatrie.
Bylinky na stres
Pri riešeniach ako nemať stres ľudia často siahajú po bylinných tabletkách na upokojenie. K najznámejším bylinkám na psychiku patrí ľubovník, hloch, levanduľa, medovka lekárska, baza čierna, valerián lekársky, mučenka opletavá.
Odporúčaný je čaj na stres, ktorý okrem lekárskych účinkoch môže navodiť aj pocit pohody a kludu. Čaj na nervy a stres častokrát obsahuje aj levanduľu či mätu na dobré trávenie.
