Kyselina listová (folic acid) je nenahraditeľný doplnok v tehotenstve, no svoje prínosy má aj pre bežné fungovanie nášho tela. Kde sa nachádza kyselina listová a ako zistíme, že nám v tele tento vitamín chýba? Ak chcete vedieť, čo všetko dokáže kyselina listová, ako sa prejavuje jej nedostatok alebo či môže mať jej užívanie nežiaduce účinky ste na správnej adrese.
Čo je kyselina listová?
Kyselina listová je vitamín patriaci do skupiny vitamínov B a vo francúzskej literatúre sa označuje ako vitamín B9. Kyselina listová je rozpustná vo vode a v tele je aktívna len po látkovej premene.
“Kyselina listová má biologické účinky len po enzymatickej premene v pečeni, kde z nej vznikajú metabolity nazývané aj foláty,” vysvetluje lekár Michal Koucký v odbornej prednáške Patológia kyseliny listovej a tehotenstvo. Podľa Kouckého je najvýznamnejším metabolitom 5-metyltetrahydrofolát.
Ak si chcem konkrétne predstaviť kyselinu listovú, nemalo by to byť pre nás až tak náročné. “Kyselina listová je žlto-oranžový kryštalický prášok, bez chuti a zápachu. Je nerozpustný v alkohole a iných organických rozpúšťadlách, naopak rozpúšťať sa môže vo vode. Je termolabilná a citlivá na svetlo,” ozrejmuje doc. MUDr. Miroslav Stránský v prednáške Preventívne účinky kyseliny listovej.
Názov kyseliny listovej je vytvorený z latinského slova folium čo znamená v preklade list. Látka bola nájdená v roku 1940 na špenáte.
Kyselina listová účinky
Na čo je dobrá kyselina listová? Je vedecky dokázané, že kyselina listová je veľmi potrebná pri procese delenia buniek. “Dôležitú úlohu hrá napríklad pri krvotvorbe ale zvláštny význam má pre rast a vývoj plodu,” MUDr. Michal Koucký v článku Patológia kyseliny listovej a tehotenstvo.
Okrem toho má kyselina listová dôležitý význam pri vrodených, ale i získaných chorobách. “Jej deriváty sú potrebné pre syntézu DNA, delenie buniek, rast tkanív a metyláciu DNA. Metylácia umožňuje správnu expresiu génov a udržiavanie ich normálnej štruktúry,” vysvetľujú lekári v odbornom článku Kyselina listová a vrodené vývojové chyby. Upozorňujú tiež, že kyselina listová má vážnu úlohu pri ochorení ciev či nádorových chorobách.
Podľa niektorých výskumov dokonca kyselina listová znižuje riziko cievnej mozgovej príhody, a je veľmi dôležitá pri prevencii tejto choroby.
“Významne postavenie má v látkovej výmene bielkovín. Folát kyseliny listovej je úzko spojený so železom a vitamínom B12,” vysvetlil doc. MUDr. Miroslav Stránský v prednáške Preventívne účinky kyseliny listovej.
Kde sa nachádza kyselina listová?
Keď sa chceme dozvedieť viac o kyseline listovej dôležité pre nás je v čom sa kyselina listová nachádza a aký je obsah kyseliny listovej v potravinách.
K potravinám bohatým na kyselinu listovú patrí surová listová zelenina, orechy, pomaranč, mango, avokádo, špenát či strukoviny.
Prírodná forma kyseliny listovej sa nachádza nielen v rastlinnom, ale aj v živočíšnom pôvode. “K zdrojom folátov patrí špenát, brokolica, ružičkový kel, hrášok, slnečnicové semienka. Dobrým zdrojom sú aj kvasnice, zo živočíšnej sféry pečienka a ladviny,” hovorí lekár MUDr. Michal Koucký v článku Patológia kyseliny listovej a tehotenstvo.
Kyselina listová v potravinových tabuľkách ukazuje tiež mäkké syry, plesňové syry, jahody, čerešne, maliny, egreše, celozrnné výrobky alebo banány.
Ak chceme prijať kyselinu listovú v strave nezabúdajte konzumovať paradajky, mrkvu, červenú repu, melón či uhorky. Kyselinu listovú nájdete tiež vo vajciach, mlieku, rybách či v mäse.
Mimo tehotenstva by pre správne fungovanie tela mala postačovať kyselina listová prijatá zo stravy. Pre optimálny príjem sa doporučuje každodenný príjem zeleniny a ovocia, celozrnného pečiva, mliečnych výrobkov.
Deti, tehotné a kojace matky majú zvýšené nároky na kyselinu listovu, a len ťažko ju dosiahnuť prirodzenou formou v podobe stravy.
Príčiny nedostatku kyseliny listovej
Aj keď sa kyselina listová nachádza v mnohých potravinách a môžeme ju telu dodávať aj prostredníctvom tabletiek, môže sa stať, že nebudeme mať dostatočné množstvo tohto vitamínu.
K hlavným príčinám nedostatku kyseliny listovej patrí zlé vstrebávanie. “Kyselina listová sa vstrebáva v závislosti na ph v hornej časti tenkého čreva. Priemerná absorpcia zo zmiešanej stravy sa pohybuje okolo 50 %, pričom foláty zo živočíšnej stravy sa vstrebávajú lepšie. Využiteľnosť ovplyvňujú tiež lieky či alkohol,” doc. MUDr. Miroslav Stránský Preventívne účinky kyseliny listovej,
Nedostatok kyseliny listovej môže mať na svedomí nedostatočný prísun potravín bohatých na tento vitamín, ochorenie pečene, podstupovanie dialýzy, alkoholizmus, poruchy vstrebávania, ochorenie čreva, opakované potraty, chronické hemolytický stavy ale tiež antiepileptiká.
Lekárka Mária Komlósi tiež v článku Využitie kyseliny listovej z pohľadu internistu. upozorňuje, že za chýbajúcou kyselinou listovou v tele môže podvýživa, syndróm krátkeho čreva, nešpecifické zápaly čreva, chronické hnačky, ale aj jednostranné diéty s obmedzením zeleniny, vajec a mäsa.
Prejavy nedostatku kyseliny listovej
Ak telu chýba kyselina listová, dá o sebe vedieť. Strata tohto dôležitého vitamínu sa prejaví na bielych či červených krvinkách, ale tiež v čreve. “ Zmeny vedú k zápalu sliznice jazyka, spôsobuje tiež sterilitu u oboch pohlaví. Zvlášť u starších osôb dochádza k depresii, degenerácii mieche či polyneuropatie. U tehotných môže viesť k rôznym vrodeným vadám s náchylnosťou na riziko defektu neurálnej trubice,” hovorí doc. MUDr. Miroslav Stránský Preventívne účinky kyseliny listovej
K veľmi rozšíreným prejavom nedostatku kyseliny listovej patrí megaloblastická anémia. Tá sa v tele rozvíja už pri 2 – 3 mesiacoch nedostatočného prísunu tohoto vitamínu. Megaloblastická anémia je opisovaná ako typ chudokrvnosti, ktorý je sprevádzaný megaloblastom, čo je veľký nezrelý erytrocyt v kostnej dreni.
Kyselina listová v tehotenstve
Kyselina listová nie je dôležitá len pre tehotné a vo veľkom sa kyselina listová odporúča aj na podporu otehotnenia. Príjem kyseliny listovej v tehotenstve by mal byť približne 0,4 – 0,6 mg denne.
Niektorí odborníci dokonca hovoria o odporúčanej dávke 10 mg kyseliny listovej denne. Bežná dávka kyseliny listovej je inak 0,2 mg a mali by sme ju dosiahnuť príjmom z potravín.
“Nedostatok zvyšuje riziko narodenia dieťaťa s niektorými častými vrodenými vývojovými chybami, ku ktorým patria defekty neurálnej rúry, rázštepu pery a podnebia, vrodené chyby srdca a tiež downov syndróm,” vysvetľujú lekári v článku Kyselina listová a vrodené vývojové chyby.
Tehotné by mali začať užívať kyselinu listovú 3. mesiace pred otehotnením a dôležitá je kyselina listová aj v druhom trimestri. Kyselinu listovú by sme mali prijímať počas dojčenia, kedy je jej prirodzená dávka v tele ohrozená. Okrem kyseliny listovej by sme v tehotenstve zabúdať aj na ďalšie vitamíny b6 a b12.
Pozor na kyselinu listovú by si podľa lekára Miroslava Stránskeho mali dávať hlavne mladé matky. “ Ich zásoba folátov je po zrýchlenom pubertálnom vývoji nedostatočne naplnená. K rizikovým patria aj matky s predchádzajúcim pôrodom dvojčiat či trojčiat. A rovnako pri rýchlych po sebe nasledujúcich tehotenstvách,” píše Stránsky.
Kyselina listová pre deti
Kyselina listová a jej úbytok sa môže prejaviť aj u našich najmenších. U detí môžeme zbadať poruchu tvorby červených krviniek, alebo bolesti v končatinách.
Deti sa môžu javiť tiež slabé a unavené. Mnohé z nich majú časté zápaly ústnej dutiny. Určite by ste mali navštíviť lekára ak sú deti plačlivé a nepokojné.
K najviac odporúčaným prípravkom pre deti patria vitamíny v podobe B-komplexu, kde sa nachádza viacero vitamínov. B-komplex pomáha tiež zvyšovať imunitu detí, ktorej vývoj má v detstve dôležitú úlohu.
Ktorá kyselina listová je najlepšia?
Každá kyselina listová by mala mať príbalový leták, vďaka ktorému sa dozvieme aká koncentrácia vitamínu sa v tabletke nachádza. Dnes je už viac menej nepodstatné, ktorú farmaceutickú firmu si vyberiete, keďže všetky výrobky sú schválené liekovou agentúrou.
Ak chcete predsa len staviť na istotu môžete popozerať recenzie na kyselinu listovú, alebo sa poradiť s lekárom a “staviť” na kyselinu listovú na predpis. Rovnako ako u detí, môžete siahnuť po B-komplexe, kde sa okrem kyseliny listovej nachádza aj vitamín b6, b9 či b12.
Predaj kyseliny listovej je v každej lekárni či na internete, a ak nemáte vyhliadnutú značku, môžete sa poradiť s lekárnikom. Pozor však pri kyseline listovej na cenu, ktorá sa pri rôznych značkách líši.
Nežiaduce účinky kyseliny listovej
Aj keď to môže znieť nepravdepodobne, aj pri užívaní kyseliny listovej sa môžu objaviť nežiaduce účinky. Okrem priberania z kyseliny listovej, sa môžu ukázať aj iné, vážnejšie vedlajšie účinky, ktorú sú spôsobená najmä nadmerným užívaním tohoto vitamínu.
“Pri vyšších dávkach môže dôjsť k poruchám zažívacieho traktu, alebo k poruchám spánku. U epileptikov sa môže zvýšiť porucha záchvatov. Vysokými dávkami môže dôjsť k nahradeniu možného deficitu vitamínu B12 a pri megaloblastickej anémii hrozí poškodenie nervového systému,” hovorí doc. MUDr. Miroslav Stránský v článku Preventívne účinky kyseliny listovej a dodáva, že vegáni a seniori by sa veľkým dávkam mali vyhýbať.
Dokedy užívať kyselinu listovú?
Dávkovanie kyseliny listovej a dôvod prečo sme sa ju rozhodli dlhodobo užívať by ste mali prekonzultovať z vašim lekárom.
Samovoľné užívanie vitamínov nemusí mať len pozitívne účinky a ich prehnaná kombinácia nás môže stáť zdravie. Pozor by sme si mali dávať najmä na potraviny, kde sa kyselina listová nachádza a nemali by sme zabúdať na ich konzumáciu.
Lekár Miroslav Stránsky uvádza tabuľku potravín, kde vysvetľuje koľko folátu kyseliny listovej sa nachádza v 100 gramov jednotlivých druhov ovocia a zeleniny:
kapusta 212 μg/100 g
ružičkový kel 179 μg /100 g
zelený hrášok 159 μg/100 g
petržlen 149 μg/100 g
polníček 145 μg/100 g
špenát 145 μg/100 g
karfiol 125 μg/100 g
brokolica 111 μg/100 g
pór 103 μg/100 g
červená repa 83 μg/100 g
višňa 80 μg/100 g
čínska kapusta 75 μg/100 g
jahody 65 μg/100 g
červená paprika 60 μg/100 g
mrkva 55 μg/100 g
čerešne 52 μg/100 g
paradajky 50 μg/100 g
pomaranče 43 μg/100 g
kyslá kapusta 31 μg/100 g.
