Úzkosť zažíva takmer každý z nás a je súčasťou nášho života. Keď sa však začne objavovať čoraz častejšie a znepríjemňuje nám život, mali by sme zbystriť pozornosť. Úzkostná porucha je duševné ochorenie, ktoré by sme nemali liečiť len prostredníctvom liekov, ale hlavne cez terapie, ktoré sú pri liečbe veľmi dôležité.
Čo je to úzkosť?
Ak trpíte bežnou úzkosťou väčšinou je spojená s danou stresovou situáciou, a v krátkom čase odznie. Objaví sa tak pri určitých obavách, a keď problémy odídu, zároveň sa “vytratí” aj úzkosť.
V prípade, že sa úzkosť opakuje veľmi často a dôvody na ňu sú až príliš “pritiahnuté za vlasy”, pričom ovplyvňujú celý organizmus v našom tele, jedná sa o úzkostnú poruchu, ktorá ide často ruka v ruke s panickou poruchou.
“Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je jej výskyt veľmi častý a v priebehu života trpelo úzkostnou poruchou približne 10 až 25% populácie. Každá úzkostná porucha môže byť vystupňovaná až do panického záchvatu,” vysvetľuje odborník Branislav Moťovský v článku Diagnostika a liečba úzkostných porúch.
Lekárka Jiřina Kosová vysvetľuje v článku o úzkostných poruchách, že sa jedná o najčastejšie psychické ochorenie pričom najviac je rozvinutá sociálna fóbia a generalizovaná úzkostná porucha. Úzkosť má u človeka veľký ekonomický, ale tiež sociálny dopad. Menej ako 30 % postihnutých vyhľadá lekársku pomoc.
Druhy úzkostí
Fóbia
Jedná sa o neprimeraný strach z určitej situácii, alebo z predmetu. Báť sa môžeme pavúka, hrmenia, psov či chorôb. Pri fóbii si svoj strach uvedomujeme a časom môže zmiznúť, alebo sa naopak prehĺbiť.
Agorafóbia
Medzi ľuďmi je rozšírená tiež agorafóbia. Je to typ ochorenia pri ktorom zažívame úzkosť z verejného priestranstva a pri pobyte mimo svojho domova či priestoru, ktorý poznáme. Pacient má väčšinou strach, že sa z daných miest nemôže dostať, alebo z nich ľahko uniknúť. Úzkosť spôsobuje státie v rade pri pokladni, z čakárni u lekára, v dopravných prostriedkoch či ľuďmi v preplnených miestnostiach.
Sociálna fóbia
Sociálna úzkostná porucha je strach z rôznych situácií pri ktorých majú obavy z hodnotenia iných, najmä z opačného pohlavia a autorít. Tento druh úzkostí sprevádzajú symptómy ako červenanie, potenie, zajakávanie či pocit na zvracanie a močenie. Niektorí ju označujú aj termínom sociálna úzkosť alebo separačnú úzkosť.
Panická porucha
Panická úzkostná porucha je často súčasťou iných úzkostných stavov. Jedná sa o záchvat, ktorý začína nečakane a je veľmi intenzívny. Paniku sprevádza mnoho telesných prejavov, ale tiež strach z odpadnutia, zo smrti či zo straty kontroly. Pri tomto type úzkosti je známy tiež pojem panický atak.
Obsedantno-kompulzívna porucha
Táto úzkostná porucha sa prejavuje mnohými obsesiami a kompulziami, ktoré nám často bránia viesť normálny život. Obsesie sú myšlienky, ktoré sa u pacienta objavujú proti jeho vôli ako napríklad strach z toho či zamkol. A následné kompulzie tieto obavy zmierňujú. Pri spomenutom probléme s dverami ich neustálym kontrolovaním či sú zamknuté.
Posttraumatická stresová porucha
Úzkostné stavy sa objavujú po velmi silnom stresovom zážitku, kedy sa pacient podrobil psychickej alebo fyzickej traume. Táto porucha sa nemusí prejaviť ihneď, ale až po dlhšom čase.
Konverzné poruchy
V minulosti sa častokrát označovali aj ako hysterické poruchy a v súčasnosti majú označenie disociatívne poruchy. Jedná sa o neurologické ochorenie, kedy sa stres prejavuje fyzickými spôsobmi. Napríklad pri páde zo stromu vám ochrnie noha, aj keď nemáte žiadne fyzické príznaky.
Somatoformné poruchy
Hlavným prejavom sú opakované sťažnosti na fyzické príznaky spolu s neustálymi požiadavkami na lekárske vyšetrenia aj napriek opakovaným negatívnym nálezom.
Úzkostno depresívna porucha
Jedná sa o zmiešanú úzkostnú aj depresívnu poruchu pri ktorej nie sú príznaky úzkosti a depresie natoľko vyjadrené, aby spĺňali samostatnú diagnózu. Známa je tiež anticipačná úzkosť, pri ktorej sa objavuje strach z nemožnosti predvídať nastávajúce situácie.
Generalizovaná úzkostná porucha
K veľmi rozšíreným druhom úzkostí patrí generalizovaná úzkostná porucha. “Jedná sa o trvalú úzkosť, ktorá sa neviaže len na určité situácie či objekty. Úzkosť je pri tom vo svojej intenzite premrštená voči reálnemu ohrozeniu, alebo úplne neopodstatnená,” vysvetľuje odborník Branislav Moťovský v článku Diagnostika a liečba úzkostných porúch.
Podľa Moťovského sa títo pacienti nadmerne zaoberajú bežnými starosťami, čo ich vyčerpáva a unavuje. Najčastejšie subjektívne ťažkosti sú: úzkosť, rôzne obavy, nespavosť so zhoršeným zaspávaním, znížená schopnosť koncentrácie, pocity chvenia, palpitácie, cefalea, nauzea a „ťažoba“ na žalúdku, točenie hlavy.
Príčiny úzkosti
Prečo vlastne prežívame úzkosti a rôzne úzkostné stavy? “Psychoanalytické príčiny úzkostí tkvia v konfliktoch vznikajúcich v ranom detstve potlačením pudových impulzov. Vplyv má reštriktívna výchova, menej odolné “ja” či raná psychotrauma,” vysvetľuje lekár Michal Kryl v článku Úzkostné poruchy.
Podľa Kryla stoja za úzkosťami tiež absencie či poruchy pevných emočne blízkych vzťahov. Príčinami úzkostí je tiež chronický stres, nedostatok spánku, nesprávna strava, ale tiež strach o zdravie.
Úzkosť sa môže v našom živote objaviť aj pri nedostatku vitamínov ako je horčík, draslík, železo či vitamín D.
Prejavy úzkosti
Príznaky úzkosti môžu byť u každého z nás rôzne, avšak častokrát sú veľmi podobné. Ako sa vlastne prejavuje úzkosť a aké sú znaky úzkosti?
- úzkosť častokrát sprevádza tlak na hrudi, potenie a búšenie srdca,
- niekotorí ľudia pociťujú úzkosť uloženú v chrbtici, ktorá je oslabené a bolestivá,
- nepokoj a bolesť hlavy,
- žalúdočné problémy a neustále pocity na zvracanie,
- úzkostné stavy sprevádza tiež trasenie tela,
- nadmerná bdelosť a nespavosť,
- úzkostná neuróza má telesné prejavy ako chvenie tela či napätie vo svaloch,
- záchvat úzkosti ide ruka v ruke so zníženou chuťou na sex či pocitom stiahnutého hrdla,
- neustále nutkanie na toaletu,
“Pacienti s úzkostnou poruchou majú vyššiu úmrtnosť a je tiež známe že títo ľudia častejšie vyhľadávajú lekára. Svoje zdravie často opisujú ako veľmi zlé a nájdeme medzi nimi mnoho fajčiarov a ľudí so závislosťami,” vysvetľuje Jiřina Kosová článku o úzkostných poruchách.
Liečba úzkosti
Ak už prídeme do kontaktu s týmto ochorením ako prvé nás zaujíma ako zbaviť strachu a úzkosti. Ak nevieme ako prekonať úzkosť a je našim každodenným problémom, nemali by sme váhať a svoje problémy vyrozprávať lekárovi.
V prvom rade si musí každý z nás uvedomiť, že duševné zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické, a nie je žiadna “hanba” ak prežívame psychické problémy, s ktorými sa nevieme vyrovnať. Lekár vám povie čo robiť pri úzkosti a pomôže vám zlepšiť kvalitu života.
V prípade, že máte mierne ochorenie, lekár väčšinou odporučí terapieutické sedenia bez podpory liekov. Ak sa jedná o závažnejšie ochorenie “sedenia” by ste mali podporiť prostredníctvom tabletiek.
Lieky na úzkosť
Pri pátraní po liekoch na úzkosť by sme mali brať s rezervou voľnopredajné lieky na úzkosť, ktoré sú skôr bylinného charakteru a väčšinou neriešia samotnú príčiny vzniku úzkostí. Pozor by sme si mali dávať na benzodiazepíny.
“Vo všeobecnosti sa odporúča pri úzkostných poruchách podávať benzodiazepíny len na obmedzenú dobu – niekoľko týždňov, resp. sa ich podávaniu úplne vyhnúť, nakoľko je pri nich riziko vzniku závislosti a pacienti s úzkostnou poruchou predstavujú pre rozvoj závislosti rizikovú skupinu,” Branislav Moťovský v článku Diagnostika a liečba úzkostných porúch.
Lekár Moťovský vysvetľuje, že pri liečbe úzkostných porúch sa odporúčajú najmä antidepresíva spätného vychytávania serotonínu s označením SSRI a SNRI. Antidepresíva sa odporúčajú aj z toho dôvodu, že na nich nevzniká závislosť, avšak k nevýhodám patrí fakt, že výsledok prinášajú až po niekoľkých týždňoch.
K liekom na úzkosť a paniku na predpis radíme “nebenzodiazepinové anxiolytiká, benzodiazepíny užívané krátkodobo v kombinácii s antidepresívami, bazálne antipsychotiká, beta-blokátory a gabapentin,” vysvetľuje lekár Michal Kryl v článku Úzkostné poruchy,
Ak sa pýtate, či existuje najlepší liek na úzkosť, všeobecnú odpoveď nedostanete, keďže liečba je “šitá” na mieru pre každého pacienta. Pri užívaní antidepresív je však veľmi dôležitá spolupráca a správne užívanie liekov.
Ako sa zbaviť úzkosti bez liekov?
Každá liečba úzkostí by mala obsahovať sedenia so psychológom, ktorý nám pomáha prekonať naše problémy a zlepšiť náš každodenný život.
K terapiám patri “psychoanalýza, gestalt terapia, psychoanalytická, psychodynamická a interpersonálna psychoterapia, kognitívna terapia, behaviorálna terapie, kognitivno-behaviorálna terapia, skupinová psychoterapia, biofeedback, hypnoterapia či relaxácia,” hovorí lekár Michal Kryl v článku Úzkostné poruchy,
“Aj keď je z klinickej praxi známe, že úspešných je mnoho terapeutických techník, najviac dát je k dispozícií pri kognitívno behaviorálnych terapií, ktoré sú najviac študované psychológmi,” vysvetľuje Jiřina Kosová článku o úzkostných poruchách.
Okrem navštevovania terapií môžete s úzkosťami bojovať aj vlastným úsilím. Ak radi čítate na výber máte mnoho knižných publikácií, ktoré sa venujú tejto problematike. V televízii zas nájdete nejeden seriál z takéhoto prostredia.
V boji s úzkosťou pomáha:
-podpora a rozprávanie sa v rodine, medzi priateľmi a neuzatváranie sa do seba,
-športovanie a pohyb na čerstvom vzduchu,
-zdravý životný štýl,
-odstránenie závislostí ako je alkohol a fajčenie, nadmerné užívanie kofeínu,
-správny spánkový režim,
-praktizovanie dychových cvičení,
-zotrvávanie v prítomnosti a odstránenie neustáleho zamýšľania sa nad minulosťou či budúcnosťou,
– aktívne sa venovať “koníčkom”, ktoré vám robia radosť,
Úzkosť v tehotenstve
Úzkosti sa nám môžu objaviť aj počas tehotenstva. Jedná sa veľmi citlivé obdobie, ktoré je pre ženu emočne náročné. Môže sa objaviť veľký strach zo samotného tehotenstva, pôrodu či z nastávajúcej starostlivosti o dieťa.
Ak vám úzkosti v tehotenstve “nedajú spávať” mali by ste vyhľadať odborníka, ktorý vám odporučí najmä terapeutickú liečbu. Pozor by ste si mali dávať aj po pôrode, kedy sa úzkosti môžu ľahko zmeniť na popôrodnú depresiu.
Úzkosť u detí
Úzkosť u detí nie je nič zvláštne a denne sa s ňou stretáva takmer každý rodič. Niektoré deti sa boja ísť do nového kolektívu, alebo majú strach zo zvierat či nových situácií. Jedná sa však o bežné javy, ktoré môžeme postupne našim povzbudzovaním odstrániť.
V prípade, že úzkosti výrazne zasahujú do bežného fungovanie vášho dieťaťa a tieto javy sprevádzajú mnohé fyzické a emocionálne príznaky určite by ste mali vyhľadať pomoc u odborníka. Poradiť vám môže poradca v škole, pediater či detský psychológ.
