Jedinečné obdobie po pôrode nebýva len plné radosti, ale ktorúkoľvek mamičku môže “prepadnúť” popôrodná depresia. Jedná sa o nepríjemné duševné ochorenie, ktoré by nemalo ostať bez povšimnutia. Koho najčastejšie postihuje popôrodná depresia? Ako zistím, že týmto ochrením trpím? A ako ho liečiť? 

Príčiny vzniku popôrodnej depresie

Matka utišuje plačúceho novorodenca

Nielen tehotenstvo, ale tiež obdobie po pôrode sprevádzajú hormonálne výkyvy, ktoré sú veľmi náročné na psychiku ženy. Hladina estrogénu a progesterónu počas tehotenstva výrazne narastá a po pôrode naopak extrémne klesá.  

“Pokles hormónov môže viesť k neurochemickým zmenám v mozgu, ktoré sa prejavujú zmenami nálady. Zmeny sa týkajú aj iných hormónov, často štítnej žľazy, ktorých pokles sa prejavuje únavou, nedostatkom energie, celkovo spomaleným myslením, konaním alebo aj depresiou,” vysvetľujú odborníci v brožúre Depresia.

K týmto problémom sa často pripojí tiež problém so spánkom, telesné vyčerpanie, náročná starostlivosť o novorodenca a spolu podporujú poruchy nálad v popôrodnom období. Odtiaľ je už často len krok k tomu, aby sa u mamičky vyvinula popôrodná depresia. 

Koho najčastejšie postihuje popôrodná depresia?

Matka s laktačnou psychózou, pozerajúca von oknom

Aj keď dopredu nikdy nie je jasné u koho sa popôrodná depresia rozvinie, existujú určité okolnosti, ktoré zvyšujú riziko jej výskytu:

  • veľmi mladé, alebo staré mamičky,
  • stresujúce udalosti, ktoré sa odohrali v blízkom období,
  • problémy v partnerskom, alebo rodinnom vzťahu, manželská kríza,
  • v prípade, ak ste už raz prekonali duševnú poruchu,
  • zdravotné komplikácie matky, alebo novorodenca,
  • ak máte v rodine duševné ochorenia,
  • finančné problémy,
  • neplánované tehotenstvo,
  • ak mala žena problémy otehotnieť.

Popôrodná depresia

Prebaľovanie bábätka

Popôrodná depresia sa radí k duševným ochorenia, a kým v minulosti sa označovala jednotným názvom laktačná psychóza, dnes je to už inak. Podľa odborníkov v publikácii Rizikové faktory popôrodnej depresie sa delí do viacerých skupín predovšetkým na základe klinického priebehu. K popôrodným duševným poruchám patrí :

  1. Popôrodné blues (baby blues, maternity blues)
  2. Popôrodná depresia
  3. Popôrodná psychóza

Popôrodné blues

Popôrodné blues

Baby blues odborníci nenazývajú duševným ochorením a častokrát je označované za krátke zhoršenie nálady po pôrode. Výskyt sa podľa vedcov približuje až k 80 % a popôrodné baby blues si tak zažije takmer každá mamička.

“Prejavuje sa kolísaním nálady s krátkymi stavmi smútku, plačlivosti, precitlivenosti, podráždenosti, napätia, úzkosti, vyčerpania, striedané radosťou až eufóriou a normálnou náladou. Matky majú často pocit, že k dieťaťu necítia to, čo by mali cítiť, alebo že nemajú dostatok síl na starostlivosť o dieťa,” približuje lekár Igor Ondrejka Psychické poruchy dojčiacich žien .

Baby blues sa vyskytuje približne od 3. do 6. dňa po pôrode a väčšinou samostatne ustupuje. Takéto stavy väčšinou postihujú prvorodičky, alebo ženy, ktoré mali počas menštruácie úzkostné stavy.

Za vznikom baby blues môžu stáť tiež komplikácie z dojčením, ale tiež komplikovaný pôrod či zlý prístup zdravotníckeho personálu.

“Príznaky majú prechodný a menlivý charakter. Popôrodnej skleslosti sa zriedka prikladá väčšia dôležitosť, býva považovaná za prechodný popôrodný stav. Potrebné je si však uvedomiť, že pri nepriaznivom priebehu je vysoké riziko prechodu do popôrodnej depresie,” upozorňuje lekárka Ľubomíra Izáková v článku o Duševnom zdravý po pôrode.

Popôrodná depresia

Popôrodná depresia

Popôrodná depresia sa rozvinie u približne 15 % mamičiek. Jej začiatok je väčšinou priraďovaný k 3. až 6. mesiacu po pôrode, pričom neodzniava za pár dní. Podľa odborníkov môže trvať niekoľko mesiacov či dokonca rokov.

“Na začiatku sa prejavuje nadmernou únavou, poklesom energie, vyčerpanosťou, úzkosťou, podráždenosťou, strachom zo samoty, plačlivosťou, pocitmi neistoty, nerozhodnosti, poruchami spánku a stravovania, telesnými príznakmi,” vysvetľuje Igor Ondrejka v článku  Psychické poruchy dojčiacich žien .

Pri popôrodnej depresii má žena častokrát strach z toho, že sa nedokáže postarať o dieťa, alebo že ju opustí manžel. Sprevádzajú ju pocity viny, zlyhania či neschopnosti. Matka sa väčšinou neteší z dieťaťa, vyhýba sa spoločnosti a nemá chuť starať sa o dieťa.

Mamičky, ktoré trpia popôrodnou depresiou prežívajú beznádej, strach, úzkosť, nervozitu, stratu záujmu o život a aktivity sprevádzané nadmerným chudnutím.  V prípade, že sa týmto príznakom nevenujete, môže celé ochorenie zosilnieť a pretaviť sa do popôrodnej psychózy.

Laktačná psychóza

Laktačná psychóza

Laktačná psychóza patrí k najťažšej forme popôrodnej depresie. Aj keď je pojem laktačná psychóza veľmi často vyhľadávaný na internete a fórach, pri takomto podozrení, by ste ihneď mali navštíviť odborníka.

Laktačná psychóza sa vyskytuje len u asi 1 až 2 % prípadov a najneskôr do 8. týždňov po pôrode. “Prítomné bývajú sluchové a zrakové halucinácie, paranoidné bludy, zmätenosť, bezradnosť, úzkosť, emočná labilita a vyskytnúť sa môžu aj katatonické príznaky. Typické sú bipolárny a schizofrenický podtyp,” vysvetľuje Ľubomíra Izáková v článku o Duševnom zdravý po pôrode.

Laktačná psychóza môže byť ale tiež skorá a objaví sa náhle, ihneď po pôrode. Ak ste mali laktačnú psychózu po prvom pôrode a čaká vás ďalší, podľa odborníkov je veľká pravdepodobnosť, že sa daný stav zopakuje.

Laktačnú psychózu rozoznáte od klasickej popôrodnej depresie až neskôr. Na žiatku sa totiž objavujú klasické príznaky depresie a až následne sa pridáva nesúvislý rečový prejav, úzkostné stavy plné nepokoja, bludy či zmätenosť.

“Žena môže byť nebezpečná pre seba aj pre dieťa, 5 % žien s popôrodnou psychotickou poruchou, ktorá nie je ústavne liečená, vykoná suicídium a 4 % sa pokúsia zabiť dieťa,” upozorňuje Igor Ondrejka v článku  Psychické poruchy dojčiacich žien .

Ako zistím, že trpím pôpôrodnou depresiou?

Rodičia sa držia za hlavy a nerozumejú svojmu dieťaťu

V prípade, že ste spozorneli pri čítaní týchto riadkov a máte v okolí osobu s podobnými príznakmi, alebo sama trpíte psychickými problémami, mali by ste kontaktovať odborníka.

“Nie vždy je v možnostiach psychiatrov vyšetriť každú rodičku. Ako vhodnejšie sa javí použitie skríningových dotazníkov, napr. Edinburg Postnatal Depression Scale a  Postpartum Depression Screening Scale, ktoré sú časovo a technicky nenáročné,” radí lekárka Ľubomíra Izáková v článku o Duševnom zdraví po pôrode.

Takéto skríningové hodnotenie môže vykonať aj gynekológ, či všeobecný lekár s ktorým je každá mamička v kontakte. Výnimkou nie je ani pediater či iní zdravotnícky personál. Ak žena získa vysoké skóre následne je odoslaná na psychiatrické vyšetrenie.

Popôrodná psychóza liečba

Popôrodná psychóza liečba

Liečba popôrodnej depresie býva komplexná a zahŕňa niekoľko postupov.  Okrem režimových opatrení by mala mamička podstúpiť psychoterapiu a v potrebným prípadoch aj farmakoterapiu.

Podľa Ondrejku je liečba liekmi veľmi dôležitá. “Základom liečby popôrodnej depresie sú antidepresíva, pri ťažkej depresii ordinujeme aj antipsychotiká. Pri ťažkej, suicidálnej depresii je indikovaná aj elektrokonvulzívna liečba v celkovej anestézii. Počas hospitalizácie prerušíme dojčenie a zastavíme laktáciu.”

Pri laktačnej psychóze sa zrejme mamička nevyhne hospitalizácii, pri čom je ubezpečená, že o bábätko bude veľmi dobre postarané. V prípade, že na vyšetrenie ešte len čakáte, pokúste sa dodržiavať niekoľko pravidiel :

  • rozprávajte sa s rodinou a priateľmi o probléme a pocitoch,
  • doprajte si aspoň krátky čas počas dňa na oddych,
  • nekladte na seba priveľké nároky,
  • neporovnávajte sa s ostatnými mamičkami, každá sa stará o iný typ dieťaťa, v inom prostredí a iných životných podmienkach,
  • vyhýbajte sa alkoholu,
  • dbajte na zdravú životosprávu, športujte
  • prečítajte si podpornú a motivačnú literatúru.

Vplyv popôrodnej depresie na dieťa aj matku

Vystrašená matka sa stará o plačúce dieťa

Ak majú mamičky po pôrode psychické problémy, častokrát ich zaujíma či vplýva popôrodná depresia na vývoj dieťaťa, alebo či má popôrodná depresia vplyv na dojčenie.

Pozor by si mali mamičky dávať najmä pri užívaní antidepresív a následnom kojení. Všetky lieky totiž prechádzajú do materského mlieka.  Aj keď presný vplyv liekov na novorodenca nie je známy, lekári odporúčajú s laktáciou prestať.

“Ak je novorodenec nezrelý alebo má obličkové, pečeňové, srdcové a neurologické poruchy, nemal by byť dojčený materským mliekom s psychofarmakami. Psychiatri vo všeobecnosti odporúčajú matkám s duševnými poruchami, ktoré vyžadujú pravidelné užívanie psychofarmák, nedojčiť,” upozorňuje Igor Ondrejka v článku  Psychické poruchy dojčiacich žien .

Počas popôrodnej depresie môže byť medzi matkou a dieťaťom prerušená bezpečná citová väzba, ktorá je veľmi dôležitá pre správny vývoj dieťaťa. Jedná sa najmä o úkony ako utíšenie dieťaťa keď plače, alebo interakciu keď sa dieťa smeje.

Deti, ktorých matky prekonali popôrodnú depresiu môžu mať problém s komunikáciou, alebo vytváraním vzťahov. Netreba ale zabúdať, že sa nejedná o univerzálne pravidlo a popôrodná depresia u matky sa nemusí zobraziť na vývoji dieťaťa.